Velkou zálibou Ľubomíra Ohmana je cestování. Také z toho důvodu se student umělé inteligence rozhodl vyrazit v letním semestru na Erasmus. Od března je posluchačem jedné z nejstarších univerzit světa – univerzity v italské Padově.
Padova a kúsok histórie
Pred odchodom na Erasmus mi bola najčastejšie pokladaná otázka, kam to vlastne idem. Postupom času som sa naučil k odpovedi automaticky dodávať, že sa jedná o mesto v blízkom okolí Benátok, s cieľom vyhnúť sa nechápavým pohľadom. Padova naozaj leží v tieni slávneho mesta kanálov, čo je pre atraktívnosť mesta v súčasnosti určite škoda.
Tieto dve mestá sú však výrazne späté nielen geograficky, ale aj historicky. Padova bola založená okolo roku 1183 pred Kristom, vďaka čomu je považovaná za najstaršie mesto na severe Talianska. Po viac ako 1500 rokoch jej existencie nastala významná historická udalosť, ktorou bol rozpad Rímskej ríše. Ten umožnil barbarom útočiť na Taliansko a prirodzene vyvolal u ľudí strach. Obyvatelia dnešného regiónu Benátsko vedeli, že barbari sú síce silní na pevnine, ale v boji na mori nevynikali. Motivácia založenia mesta, ktoré je dnes známe najmä maskami a karnevalom, bola teda výsostne praktická a dá sa povedať, že medzi jeho zakladateľov patrili z veľkej časti práve Padovčania.
V dobe keď sa začala písať história Padovskej univerzity, bola z Benátok už republika svetového významu. Okolo roku 1222 sa veľká skupina profesorov a študentov rozhodla opustiť najstaršiu univerzitu sveta v Bologni v túžbe po akademickej slobode. Správnou otázkou teda je, prečo ju nenašli v Benátkach, ale v Padove. Vedúci politickí predstavitelia republiky síce chceli umožniť vybudovať univerzitu, ale príliš sa im nehodilo mať vzdelaných ľudí priamo v centre diania. Vďaka dôvtipnému umiestneniu sa tak vyhli prílišnému ovplyvňovaniu politických ťahov inteligenciou.
Padova dnes
Prvá z vecí, ktoré našincovi po príchode udrú do očí, je obrovské množstvo bicyklov. Osobne som to vôbec nečakal, keďže cyklistickú mániu mám z rozprávania aj zo skúseností spojenú najmä s krajinami Beneluxu a Škandinávie. Mesto je na bicykle ako stvorené, má len niečo vyše 200 000 obyvateľov, veľa cyklotrás a parkovísk pre tieto dvojkolesové tátoše. Tento spôsob dopravy má veľa výhod. Okrem športového faktoru prináša ušetrené peniaze za cestovné ako aj úsporu času, keďže spoľahlivosť autobusov v Padove nie je veľmi vysoká. Azda jedinou temnou stránkou tohto fenoménu je, že bicykle sa tu vo veľkom kradnú. Preto je nutnosťou si okrem bicykla zadovážiť aj silný zámok a naučiť sa správne zamykať bicykel. Myslite na to, že ak si v Padove zamknete koleso o stojan, je veľká šanca, že to koleso bude jediné, čo ešte z bicykla uvidíte.
Univerzita dnes môže byť vo všeličom iná ako bola pred 800 rokmi pri jej zrode, stále sa však snaží držať svojho hlavného posolstva, akademickej slobody. Popri vychvaľovaní univerzity na ňu apeluje aj rektor v úvodnom príhovore. Je ale nutné dodať, že vychvaľovanie je oprávnené. Na univerzite pôsobili také mená ako Galileo Galilei, či Mikuláš Koperník. Dôležité ale je, že univerzita nežije len zo svojej slávnej histórie, ale stále obsadzuje popredné priečky medzi talianskymi univerzitami aj v dnešnej dobe. Na univerzite momentálne študuje 60 000 študentov a pri prechádzke mestom človek hneď zistí, že Padova je mestom mladých ľudí. Skutočne platí, že Padova je sama kampusom svojej univerzity. Čo sa týka aktuálnejšieho diania, pre mňa ako informatika bol najzaujímavejší fakt, že pôvodný kód Googlu, na základe ktorého Larry Page a Sergey Brin vybudovali technologického giganta, bol napísaný práve tunajším akademikom. Pikoškou je, že spomínaní zakladatelia dostali kód od autora úplne zadarmo.
Raj cestovateľov
Erasmus sa dá poňať rôznymi spôsobmi a ponúka veľa príležitostí. Jednou z veľkých príležitostí v Padove je možnosť cestovania. Odhaduje sa, že až 60 % svetových umeleckých pokladov leží v Taliansku. Semester v Padove je ideálnym obdobím spoznať časť z neho. Benátky, Florencia, Rím, Neapol, Bologna či Miláno sú vzdialené od niekoľkých desiatok minút po pár hodín cesty autobusom či vlakom. Okrem talianskych miest sú na dosah letiská v Benátkach a v Trevise. Nízkonákladové letecké spoločnosti ponúkajú široké spektrum lacných priamych spojov s veľmi zaujímavými mestami v okolitých aj vzdialenejších štátoch. Čo sa týka mňa, cestovanie milujem, preto som si zaumienil precestovať toho počas Erasmu čo najviac.
Prvá príležitosť na cestovanie sa naskytla už počas prvých dní. Fašiangy sú totiž časom, kedy vrcholí benátska udalosť roka – karneval. Vzhľadom na to, že cesta do Benátok trvá z Padovy vlakom necelú polhodinu, odolať sa jednoducho nedalo. Bolo to tretíkrát v mojom živote, keď som navštívil toto mesto medzi kanálmi. Napriek tomu sa mi stále nezunovalo a karneval ešte znásobil jeho beztak podmanivú atmosféru. Masky sa dali kúpiť naozaj všade, predávajúci sa snažili nalákať najmä tabuľkami „Not made in China“, čo samozrejme automaticky nezaručovalo kvalitu. Pokušenie bolo veľké a nakoniec karnevalová nálada úplne pohltila aj mňa a jednu masku som si kúpil. Na námestí sv. Marka bolo toľko ľudí, až to zredukovalo typické množstvo holubov ponevierajúcich sa pod nohami turistov. Na pódiu sa hlasovalo o najkrajšiu masku a v jeho okolí boli ukážky tradičného umenia, najmä výroby typického farebného okrasného skla.
Na záver
V Padove ma ešte úsmevne prekvapila jedna maličkosť, ktorá ale hneď udrie do očí. Vo všetkých doposiaľ navštívených obchodoch, vrátane medzinárodných supermarketov, sú tortilly uložené v chladničkách, kým vajíčka sú voľne poukladané v regáloch bez chladenia. Myslím, že aj preto pomaly začínam rozumieť tomu, keď niekto používa označenie „Talian“ pre človeka, ktorý robí všetko naopak. Keď budete nabudúce blúdiť v benátskych uličkách, skúste si spomenúť na tento článok a odbočte na chvíľu aj do Padovy, ľutovať rozhodne nebudete!
Další díly:
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova II
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova III
Zápisky z Erasmu: Itálie, Università degli Studi di Padova IV